Dominik Orfánus, zakladatel cestovní agentury CHERNOBYLwel.come hovoří o tom, jak se dá zamilovat do černobylské zóny…
Černobylské výlety se stávají rok od roku populárnější. Jen minulý rok přišlo do Černobylské zóny o 30 procent více lidí, jako v roce 2011. Výlety do zóny pořádají mnohé cestovky, ale je jen pár skutečných operátorů, kteří vše zařizují. Jedna z pěti největších sídlí v Bratislavě. CHERNOBYLwel.come je od začátku roku 2013 také jedním z partnerů ChernobylZone.cz. Dominik Orfánus, její zakladatel si našel trochu času a poskytl pro ChernobylZone.cz krátký rozhovor.
Rozhovor s Dominikem
Dominiku, jak se dlouho věnuješ Černobylu a co, nebo kdo tě k tomu přivedl?
To je dlhá história. V zásade som sa do Černobyľu dostal v roku 2008 cez môjho ruského kamaráta. V momente ako sme v zime vystúpili z autobusu v Pripjati, zamiloval som sa do toho mesta. Hneď som začal rozmýšľať, ako sa tam vrátiť a vidieť viac. Musím povedať, že doteraz sa mi nestalo, že by som v zóne nevidel niečo nové – po každý krát sa mi odhalí niečo, čo môj život na chvíľku zastaví.
Jak ty osobně vnímáš černobylskou havárii?
Nie som expert na jadrovú energetiku, preto nikdy nehovorím, či je jadrová energetika dobrá alebo nie. Černobyľská tragédia je tragédiou jednej epochy ľudstva a má dosahy do života ľudí dodnes. Napriek všetkému nešťastiu treba povedať, že havária prispela k dramatickému zvýšeniu bezpečnosti jadrovej energetiky ako takej – celosvetovo a pomohla tiež k celosvetovému odzbrojovaniu jadrovými zbraňami.
Kolikrát si už navštívil Černobyl?
Po desiatom raze som to prestal počítať, ale už som určite v štvrtej desiatke. 🙂
To je opravdu hodně! Nabízí se tedy otázka, která by nejspíše napadla většinu lidí a to, jestli nemáš s Černobylem nějaké související zdravotní problémy. Co tvé zdraví?
Vôbec. Aby som to dal na pravú mieru – nie som nejaký extrémista, ktorý sa vystavuje nebezpečenstvu. Ako otec dvoch (zdravých) detí si to ani nemôžem dovoliť. Môj prvý výlet bol…ťažko tomu uveriť…ale plný bezpečnosti: kúpili sme si respirátory, zobral som si z hokejového výstroja suspenzor (áno, na to miesto) a strčil si tam olovenú platňu, aby som sa cítil bezpečne. Keď som videl v zóne tie hodnoty radiácie (dokonca sme dostali väčšiu dávku radiácie po ceste do Kyjeva a späť – z normálneho prírodného žiarenia) – ako v Bratislave či v Kyjeve, videl tých ľudí, čo tam bývajú a pracujú, pochopil som, že som si robil zbytočné obavy. Nechcem, aby to znelo ironicky, ale po návrate z Černobylu sa cítim plný síl a nadšení. Podobne je na tom delegátka Mima, ktorá aj keď ide do zóny s nejakým zdravotným problémom, vracia sa z Černobyľu zdravá ako rybička.
Vzpomeneš si ještě na tvou první návštěvu?
Boli sme traja Slováci s ruskou skupinou. Nezabudnem na tú výpravu, lebo pre Rusov to bola trocha taká veselica – pili po celé dva dni. Nezabudnem na jedného z nich, ktorý po vypití domácej pálenky u jednej domorodkyne (dôchodkyne) padol do snehu a zostali mu krvavé ústa, potom Rus Pasha, ktorý prišiel z Moskvy s jednou kabelkou v ktorej mal iba fľašu piva a zubnú kefku, ale aj sprievodcu Sashu Animosova, ktorý nám hovoril zážitky z roku 1986.
Co tě přivedlo k nápadu založit si svojí vlastní agenturu CHERNOBYLwel.come a vozit lidi do Černobylu?
Boli to dva momenty. Začnem tým sebeckým. Ten bol vracať sa do zóny – aspoň pár ktorá ročne. Takto sa tam viem dostať, spoznať nových ľudí a zažiť opäť niečo nové. Druhý moment bola kvalita služieb. Ukrajinské cestovky to berú ako takú masovku a jednodňové výlety sú podľa mňa mrhaním času – z Pripjate nevidia ľudia takmer nič, o ostatných zaujímavých kútoch zóny ani nehovoriac. Snažíme sa preto aj s kolegami neustále zlepšovať zážitok z Černobyľu – nie len komfortom, chutným jedlom a pohodlným ubytovaním, ale aj rôznymi bonusmi a prekvapeniami. A samozrejme už máme odskúšaných štátnych sprievodcov, ktorých si objednávame a okrem skvelej znalosti Zóny a histórie majú priateľské vystupovanie.
Mnoho cestovních kanceláří a agentur nabízí jen jednodenní exkurze černobylské zóny, avšak ty pořádáš dvoudenní exkurze. Co tě k tomu vede?
Ako som už hovoril, jednodňovky sú ako instantná polievka. Dokiaľ nespoznáte dobrý domáci vývar, bude vám dobrá. Jednodňovka je o pozeraní, dva dni v zóne sú o precítení zóny. Úplne chápem, že na jeden deň je to lacnejšie a pre mnoho ľudí to príde aj bezpečnejšie. Ja však preferujem zážitky. A to sa dá iba pri dvoch dňoch. Minimálne 🙂
Inou kategóriou sú súkromné výlety – to využívajú u nás najmä fotografi a televízne štáby – dávajú neuveriteľnú voľnosť pri pohybe v zóne a Pripjati, najmä ak viete, čo chcete vidieť.
Do Černobylu vozíš lidi z celého světa. Z jaké největší dálky pocházel tvůj klient?
Uf, najvzdialenejší sú určite Austrálčania. Nechcem, aby to znelo podlízavo, je to veľmi subjektívne, ale najradšej mám výlety s Čechmi a Britmi. Ten humor, vtípky a situácie sú neopakovateľné.
Jsou místa v černobylské zóně, kam se rád vracíš a naopak místa, která si ještě neměl příležitost navštívit a která bys rád viděl? Dokáže tě v zóně ještě vůbec něco překvapit?
Vždy vidím niečo nové. Práve sa vraciam z výletu, kde sme boli prvýkrát so skupinou na radare Černobyľ-2. A okrem toho sme boli pozrieť opustené kombajny na družstve v Kopačiach (dedina) a neuveríš, ale bol tam odstavený starý trolejbus. Miestami somm od nadšenia nedýchal. Každopádne moje najobľúbenejšie miesta sú v Pripjati – na streche najvyššej budovy a houseboat zaborený do blata pri prístave.
Co by si chtěl vzkázat lidem, které zajímá Černobyl a dejme tomu uvažují že se budou chtít do Černobylu podívat?
Prosím, toto nie je reklama. Choďte s hociktorou cestovkou a budete nadšení. Čím skôr, tým lepšie, pretože zákazov v Zóne stále pribúda. Tento výlet – akokoľvek nadsadene to znie – zmení pohľad na váš život. Najťažšie je sa rozhodnúť a nájsť pár ďalších spolucestujúcich, ale stojí to za to.
Máš kromě CHERNOBYLwel.come ještě nějaké další projekty?
Božinku, fakt to vyznie, že toto je nejaký PR článok :-D. Ale ďakujem za otázku. Cernobylské výlety sme teraz obohatili v Kyjeve o výlety na raketovú základňu, kde boli nukleárne rakety zem-zem – jediná základňa na svete otvorená pre verejnosť. Riadiace centrum 40 metrov pod zemou vyráža dych a stlačenie sivého (červený je iba vo filme) tlačítka na odpálenie atómovky je zážitok na celý život. A podobne jazdenie na tanku T-67 ukrajinskej armády. Toto nemajú ani ukrajinské cestovky :-). A cez leto ideme po stopách grófa Draculu – do Rumunska. Má to troška stredovekú, ale stále krvavú príchuť. (DRACULAwel.come)
A poslední otázka: Co na tyto tvé projekty říká rodina a přátelé?
Už sa nad tým ani nepozastavujú, najmä po tom, čo som ich do Černobyľu zobral. Od začiatku som si z negatívnych ohlasov nič nerobil, predsudky sú silná vec.
Dominiku, mockrát děkuji rozhovor. Jsem rád, že sis našel pro ChernobylZone.cz chvilku volného času. Přeji Tobě i Tvým projektům hodně štěstí a ať se ti ve všem daří. Děláš toho pro fanoušky Černobylu hodně, za což ti za nás všechny děkuji. 😀
